Ohlasy - skúsenosti

Sú ľudia,
ktorí nikdy vo svojom živote,
bez cudzej pomoci,
sami nič nezmenia,
aj keď často vravia, ako veľmi chcú


Prechádzky Dúhovou cestou: prvé skúsenosti

Ak sa ma niekto opýta,  ako oboznamujem ľudí  s možnosťou prejsť dúhovou cestou, moja odpoveď je: dohodnime si stretnutie, na ktorom to rada ukážem.
Najbližší sú mi moji najbližší a preto som sa rozhodla prejsť si dúhovou  cestou najprv s nimi.
*    Prvý raz to bola z mojej strany viac zvedavosť ako chuť ísť. „Do rany“ mi prišla blízka osoba, ktorú som požiadala o to, aby sme vkročili do sveta farieb, kde som ju po jej súhlase, nechala kráčať samú.
Keď ku mne prišla na návštevu, bola citeľne nervózna, hektická. Chvíľu som to s ňou pretrpela, no potom som ju zviedla na cestu. Dúhová cesta  je niekedy dosť smutná. U nej sa to prejavilo plačom. Oslobodila sa a po návrate „na zem“ som bola milo prekvapená a šťastná. Vzala si z nej pokoj, ktorý si so sebou odniesla. (dozvedela som sa, že jej to vydržalo celé 2 dni) . Okrem toho sa začala aktivizovať v činnostiach, ktoré jej niekoľko mesiacov nešli, napriek tomu, že sa pokúšala ich zvládnuť. Dokázateľne sa vzchopila a „rozbehla“.
*    Druhý raz som sa rozhodla vziať na cestu zas blízku osobu. Nemala žiadne viditeľné príznaky a ani sa na nič nesťažovala. Po návrate z cesty pociťovala jemné mravenčenie v končatinách, čo onedlho prestalo. Nič viac som nezaznamenala. Ale... o pár dní sa medzi nami otvorila nová cesta. Za čo som veľmi vďačná. U nej sa otvorila jedna veľká brána do sveta, kde je jej dobre.
*    Tretie putovanie som osobe, ktorú som pozývala na cestu, pre nedostatok času, takmer vnútila. A tak to aj dopadlo. Nikam sa nešlo . Nič sa neudialo. Myslela som si. No potom keď sme spolu hovorili po desiatich dňoch, dozvedela som sa, že to, čo ju najviac ťažilo, sa „opravilo“. Jednalo sa o vzťah s príbuzenstvom, ktorý ako šibnutím čarovného prútika nabral pozitívny rozmer. Veľká radosť to bola a nielen pre mňa.
*    Štvrtý raz sme sa na prechádzku vybrali spoločne. Chlapec, ktorého som sprevádzala je považovaný za hyperaktívne , ťažko zvládnuteľné dieťa. Cesta bola skutočne náročná. Neustále sa na niečo vypytoval, spochybňoval, vyjednával. Až keď som mu dala do ruky „dôkaz“ možnosť vyskúšať si prácu s kyvadlom, na chvíľku zmĺkol, zamyslel sa a spozornel.  Potom ma už len potichu sledoval. Keď sme vošli spolu do sveta hudby, ktorá je pri putovaní dúhovou cestou nevyhnutná, po pár minútach sa úplne upokojil a vychutnával si ten stav. Pokojného som ho odovzdala jeho rodičom.