Ako sa to stalo

Najprv prišli otázky. Zamyslela som sa a kladiem si svoje otázky – plné pochybností - tiež. Čo mi týmito otázkami chce povedať, čo je za tým, prečo sa ma na to pýta?
Načo potrebuje vedieť, že...  koľko mesačne stojí réžia – chod mojej domácnosti; koľko je to za rok;
či som schopná z môjho terajšieho príjmu tvoriť úspory;
či mám nejaké úvery; ako vidím svoj budúci dôchodok;
čo ak od zajtra už nemôžem chodiť do práce, ako dlho prežijem ...
Premýšľam.
Dlhšie sme sa nevideli a toto sú otázky, ktoré mi do bežnej komunikácie medzi priateľmi nesedia. Viem, že nepracuje pre poisťovne, viem, že čo robí. Tak prečo takéto otázky.
Čo asi odo mňa chce ?  
Ale keď vysloví ďalšiu otázku, už  n e v y d r ž í m, a pýtam sa aj ja.
A dobre robím. Lebo to, čo sa dozviem, stojí zato. Ochotne pristanem na ďalšie stretnutie a potom už len sledujem svoj účet... peniaze robia peniaze. Nákupy robia peniaze. Moja dovolenka robí peniaze. Všetko, okolo mňa robí peniaze.
Tak sa mi to zrazu zdá, akoby moje peniaze mali zázračnú moc.
Čo ma to celé stálo a stojí ?
Asi toľkoto - stretnutie, kávička, pochybnosti, zvedavosť a niečo, čo som nepoznala... a potom už len bežný život, ktorý som žila a žijem.
Ale... keď si otvorím svoju virtuálnu stránku... pozerám a radšej ani nehovorím.
Jedným slovom. Radosť.
Poučenie?
Verím, že odteraz, ak mi niekto prinesie dobrú radu, je dôvod ju prijať. Ale to nie je všetko. Tiež chcem patriť medzi tých, na koho sa po čudných otázkach začnú moji známi, a aj tí menej známi usmievať. 
Aké sú vaše otázky ? Možno viem odpoveď...
Text v zátvorke:
Teším sa, lebo už viem, ako si zvyšovať zisky bez použitia ďalších nákladov...
Poradím,  ale... len to, čo sa ma opýtajú. Vyberám si, že komu poradím.
Získala som skúsenosť, že moja rada je prospešná len tomu, kto o moju radu stojí