Všetko je vždy tam, kde je. Ale... niektoré veci niekedy nevidno. Kto vie prečo. Lebo pri neskoršom opakovanom hľadaní, je to tam. Presne na tom istom mieste, kde to aj predtým bolo, ale vidno to nebolo.
Možno sa aj odložené veci občas nudia. Možno sa cítia nepovšimnuté a to ich núti šantiť. Aby im prešla dlhá chvíľa, vymýšľajú, chcú sa hrať. Na schovávačku. Tak ako deti. Niekedy, niektoré, keď zrazu v byte stíchnu a zmiznú niekam pod stôl, či do skrine.
Mama boj sa o mňa, hľadaj ... bez slov skúšajú upútať na seba pozornosť.
Našla mama dieťa schované. Neobjala, nakričala. Počuť plač. Taký čo srdce trhá.
Mama moja ľúbim ťa. Tak prečo, prečo, prečo...