Jedného zenového majstra požiadali, aby vysvetlil rozdiel medzi človekom
a zvieraťom,
pretože obom sa v budhizme dostalo rovnakej úcty.
Zenový majster sa usmial:
“Dobre, vysvetlím vám teda rozdiel medzi človekom a krysou.
Keď veľakrát za sebou budeme krysu strkať do bludiska so štyrmi chodbami
a pritom budeme do štvrtej chodby dávať syr, napokon sa krysa, aby sa dostala k syru,
naučí ísť do štvrtej chodby.
Človek sa to naučí tiež. Chceš syr, ideš teda do štvrtej chodby, a tam ho máš.
Veľký Boh Života však po čase premiestni syr do inej chodby.
Krysa ide do štvrtej chodby. Žiadny syr v štvrtej chodbe nie je. Krysa vylezie von. Opäť ide do štvrtej chodby, syr nikde. Vylezie von. Zas ide do štvrtej chodby. Nič. Vylezie von. A tak ďalej… . Napokon dôjde k tomu, že krysa prestane skúšať štvrtú chodbu a syr hľadá niekde inde.
A tu sa ukazuje rozdiel medzi človekom a krysou: ľudia stále lezú do štvrtej chodby.Večne. Ľudia si o štvrtej chodbe vytvárajú presvedčenie vieru v štvrtú chodbu. Človek začne veľmi rýchlo považovať za dobré liezť do štvrtej chodby – či už v nej syr je, alebo nie. Človek má radšej svoju pravdu ako svoj syr. Máte radšej pravdu ako svoje šťastie – a aby ste sebe a ostatným dokázali, že máte pravdu, celé roky vbiehate do vašich štvrtých chodieb.
Vaše mozgy chcú mať radšej pravdu ako byť
šťastné. A práve preto ste už tak dlho nedostali žiadny syr…
Zapamätajte si teda – nikdy syr nezískate, keď sa o to budete pokúšať tam, kde syr vždy bol.  Veľký Boh Života totiž syr neustále premiestňuje…”